Sporiaci účet pôsobí ako najbezpečnejšie miesto pre peniaze – zostatok len rastie, nikdy neklesá, a na výpise vidíte pekné, stabilné číslo. Lenže táto istota je čiastočne ilúzia. Kým nominálna suma na účte skutočne rastie, jej reálna kúpna sila sa v čase väčšinou zmenšuje. A práve v tomto rozdiele medzi „koľko mám na účte“ a „čo si za to viem kúpiť“ sa skrýva jeden z najväčších, no najmenej viditeľných finančných problémov bežnej domácnosti.
Inflácia – tichý „poplatok“, ktorý nevidieť na výpise
Inflácia znamená, že za rovnakú sumu peňazí si postupne kúpite menej tovarov a služieb. Slovensko v posledných rokoch patrilo dlhodobo medzi krajiny eurozóny s vyššou infláciou, s medziročným rastom cien pohybujúcim sa v jednotlivých obdobiach okolo 4 % a viac. To znamená, že ak vaše úspory na sporiacom účte rastú napríklad o 2 – 2,5 % ročne, v skutočnosti strácajú hodnotu – rastú pomalšie, než rastú ceny okolo vás.
Prakticky to vyzerá takto: ak si dnes za 100 € kúpite plný nákupný košík, o desať rokov pri priemernej ročnej inflácii okolo 3 – 4 % by ste za rovnakú sumu (bez zhodnotenia) mohli mať v košíku výrazne menej tovaru – reálna hodnota takejto sumy môže klesnúť aj o pätinu až tretinu. Peniaze fyzicky nezmiznú, no ich kúpna sila áno.
Sporenie rieši iný problém ako investovanie
Sporiaci účet má svoje miesto – je ideálny pre rezervu na nečakané výdavky, ktorú potrebujete mať kedykoľvek dostupnú a bez rizika výkyvu hodnoty. Na to slúži a v tom je dobrý.
Problém nastáva vtedy, keď sa sporiaci účet používa aj na dlhodobý cieľ – napríklad na dôchodok, vzdelanie detí, alebo kúpu nehnuteľnosti o desať pätnásť rokov. Na takto dlhom horizonte totiž inflácia dokáže „zjesť“ podstatnú časť reálnej hodnoty úspor, zatiaľ čo dlhodobo diverzifikované investovanie má historicky potenciál infláciu nielen pokryť, ale aj výrazne prekonať.
Sila zloženého úročenia
Pri investovaní nezarábate len na vloženom kapitáli, ale postupne aj na výnosoch, ktoré tento kapitál v priebehu rokov vygeneroval – tzv. zložené úročenie. Rozdiel medzi tým, či začnete investovať o desať rokov skôr alebo neskôr, môže byť na konci investičného horizontu enormný, aj keby ste do investovania vkladali rovnakú sumu.
Práve preto majú pri investovaní obrovskú váhu dva faktory, ktoré má každý plne vo svojich rukách:
- Čas – čím dlhší investičný horizont, tým viac priestoru má zložené úročenie pracovať vo váš prospech.
- Pravidelnosť – pravidelný mesačný vklad (napríklad formou investičného „sporenia“ do ETF) vyhladzuje výkyvy trhu a odbúrava potrebu trafiť „ten správny okamih“ na nákup.
Prečo práve ETF
ETF fondy (burzovo obchodované fondy) umožňujú jednou investíciou získať podiel v desiatkach až tisíckach spoločností naraz. Vďaka tomu:
- znižujú riziko spojené s tým, že by ste vsadili všetko na jednu akciu či jednu firmu,
- majú spravidla výrazne nižšie poplatky než klasické podielové fondy,
- sú transparentné – viete presne, do čoho investujete,
- a na dlhodobom horizonte majú historicky potenciál generovať zhodnotenie, ktoré prevyšuje infláciu aj úroky na sporiacich účtoch.
Na Slovensku má investovanie do ETF navyše zaujímavú daňovú výhodu – zisk z predaja ETF podielov držaných dlhšie ako jeden rok je pri splnení zákonných podmienok oslobodený od dane z príjmu. To v praxi znamená, že dlhodobý investor si môže ponechať celý dosiahnutý výnos bez toho, aby z neho pri predaji odvádzal daň.
Ako to vyzerá v číslach
Predstavte si dve domácnosti, ktoré si každý mesiac odkladajú rovnakú sumu počas dvanástich rokov. Jedna ju ukladá na sporiaci účet s úrokom okolo 2 – 2,5 % ročne, druhá investuje do diverzifikovaného ETF portfólia. Aj pri konzervatívnejších odhadoch dlhodobého priemerného zhodnotenia akciových trhov je rozdiel vo výslednej sume na konci obdobia spravidla veľmi výrazný – nejde o rozdiel v desiatkach percent, ale často o znásobenie vloženej sumy navyše oproti sporeniu.
Presné čísla si viete vyskúšať sami – v našej investičnej kalkulačke si nastavíte jednorazový aj mesačný vklad, dobu investovania a priamo uvidíte porovnanie medzi historickým výnosom ETF portfólia a bežným sporiacim účtom v banke.
Kedy dáva zmysel investovať a kedy sporiť
Rozumná finančná stratégia zvyčajne kombinuje oboje:
- Rezerva na 3 – 6 mesačných výdavkov – na sporiacom alebo bežnom účte, okamžite dostupná.
- Krátkodobé ciele (do 2 – 3 rokov) – konzervatívnejšie nástroje, kde nechcete riskovať výkyv hodnoty tesne pred čerpaním.
- Dlhodobé ciele (5, 10, 20+ rokov) – dôchodok, budúcnosť detí, väčší majetok – tu má investovanie do diverzifikovaného ETF portfólia priestor ukázať svoju silu.
Zhrnutie
Sporiaci účet nie je zlý nástroj – len nie je určený na dlhodobé budovanie majetku. Pokiaľ naň odkladáte peniaze na cieľ vzdialený desať a viac rokov, inflácia pravdepodobne potichu odhryzáva z ich reálnej hodnoty viac, než si uvedomujete. Dlhodobé, pravidelné a diverzifikované investovanie je spôsob, ako túto stratu nielen zastaviť, ale hodnotu svojho majetku aj reálne zvyšovať.
Ak si chcete overiť, ako by mohol vyzerať rozdiel medzi sporením a investovaním práve pri vašej sume a vašom horizonte, vyskúšajte našu ETF kalkulačku, alebo sa spojte s osobným poradcom cez registráciu na Finexa Group.
Tento článok má informatívny charakter a nepredstavuje investičné poradenstvo. Hodnota investície môže rásť aj klesať a minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výsledkov.